Všeobecne platí, že by krbová vložka mala pokryť tepelné straty v priestore, ktorý má vykurovať. Základným parametrom, ktorý je pre správnu voľbu výkonu vložky najdôležitejši, sú teda tepelné straty. V prípade nových domov je výpočet tepelných strát súčasťou projektu stavby. Pokiaľ sa jedná o staršie alebo rekonštruované domy, pri ktorých pôvodný projekt nie je možné dohľadať alebo tento výpočet nie je súčasťou projektu, je potrebné tepelné straty stanoviť výpočtom.

Ďalším parametrom, ktorý je pri voľbe výkonu dobre zohľadniť, je spôsob prevádzky vložky. Ak bude vložka slúžiť ako primárny zdroj tepla, je vhodné, aby menovitý výkon aj s určitou rezervou bol dostatočný na pokrytie tepelných strát aj v najchladnejších dňoch v roku. 

 

 

 

Pri výpočte tepelných strát sa predpokladá vonkajšia teplota -15°C. Je zrejmé, že po väčšinu vykurovacej sezóny, na jar, na jeseň a v zime, kedy sa teplota pohybuje okolo bodu mrazu, sú tepelné straty výrazne nižšie.

Pre krbovú vložku je ideálne, ak je prevádzkovaná na svoj menovitý výkon, v tomto režime bola vložka testovaná v skúšobni a bola deklarovaná jej účinnosť. Výrobcovia vložiek dnes často uvádzajú v technických parametroch aj regulačný rozsah, čo je rozsah výkonu, na ktorý je možné vložku prevádzkovať. Ak je však ohnisko, ktoré bolo svojimi rozmermi konštruované na určité množstvo paliva, teda určitý menovitý výkon, prevádzkované na výrazne nižší výkon, bude celková účinnosť procesu spaľovania nižšia. V praxi to znamená, že vložením menšej dávky paliva do relatívne veľkého ohniska nedôjde k dosiahnutiu potrebnej teploty ohniska, aby boli správne spálené všetky častice obsiahnuté v palive. To má za následok nižšiu účinnosť a zvýšenú tvorbu nečistôt, ktoré zostávajú ako na výstelke ohniska, tak na skle dvierok.

 

 

V prípade, kedy je teda vložka prevádzkovaná ako sekundárny zdroj, je dobré sa zamyslieť, či nezvoliť vložku s menším výkonom, ktorá bude prevádzkovaná na svoj menovitý výkon v jesennom, jarnom a zimnom miernom období. Vložka tak bude vo väčšine prípadov prevádzkovaná vo svojom najefektívnejšom a čistom režime. V období, keď teploty poklesnú (štatisticky je u nás v priemere cca 10 dní v roku, kedy je teplota vonku -15°C alebo nižšia) a výkon vložky nebude dostatočný, bude možné použiť primárny zdroj (plynový kotol, elektrický kotol a pod.) k prikúreniu a doplneniu tepla v období zvýšených tepelných strát.

 

Pokiaľ nemá objekt tepelné straty spočítané projektantom, možno vychádzať z metódy tzv. "hrubého odhadu". V takom prípade sa vychádza z predpokladu, že 1 kw výkonu krbovej vložky vykúri:

  • cca. 40 m3 priestoru - v prípade novostavby, nízkoenergetického či pasívneho domu 
  • cca. 30 m3 priestoru - v prípade priemerne zatepleného objektu 
  • cca. 20 m3 priestoru - v prípade chaty, staré chalupy, či iného zle zatepleného objektu 
 
Napríklad:

  U priemerne zatepleného objektu o priestore 120m3 budeme potrebovať spotrebič s výkonom 120 : 30 = 4 kW.